Váha hlasu Slovenska v Rade pred Lisabonskou zmluvou a po nej

Autor: Anna Záborská | 7.5.2008 o 15:04 | Karma článku: 8,33 | Prečítané:  2911x

Milí blogeri, dnes si Vás dovoľujem osloviť prostredníctvom grafov a tabuliek. Určite je Vám známe, že Slovensko ratifikovalo Lisabonskú zmluvu. Rozhodla som sa preto upozorniť na významnú zmenu, ktorou je nové prerozdelenie hlasov v Rade Európskej únie (skrátene Rada), v najdôležitejšom rozhodovacom orgáne EÚ

Úvodný graf vyjadruje percentuálnu mieru Váhy hlasu Slovenska v Rade. Váha hlasu bola určená politickým konsenzom na základe tzv. systému váženého hlasovania. Tento systém hlasovania vyjadruje politickú solidaritu väčších s menšími členmi EÚ. Systém váženého hlasovania v Rade bol inšpirovaný nemeckou hornou komorou Bundesrat. Menšie štáty sú dotované, aby nedošlo k ich obídeniu. Počet hlasov je vyjadrený v Zmluve z Nice.

Vaha_hlasu_v_sucasnosti.png

Tabuľka č. 1 – Hlasy v Rade a ich percentuálne vyjadrenie. (napr. minister z Nemecka má pri hlasovaní 29 hlasov a minister zo Slovenska 7 hlasov)


Počet hlasov v Rade Percentuálne vyjadrenie váhy hlasu
Nemecko 29 8,41%
Francúzsko 29 8,41%
Spojené kráľovstvo 29 8,41%
Taliansko 29 8,41%
Španielsko 27 7,83%
Poľsko 27 7,83%
Rumunsko 14 4,06%
Holandsko 13 3,77%
Belgicko 12 3,48%
Česká republika 12 3,48%
Grécko 12 3,48%
Maďarsko 12 3,48%
Portugalsko 12 3,48%
Rakúsko 10 2,90%
Bulharsko 10 2,90%
Švédsko 10 2,90%
Dánsko 7 2,03%
Írsko 7 2,03%
Litva 7 2,03%
Slovensko 7 2,03%
Fínsko 7 2,03%
Estónsko 4 1,16%
Cyprus 4 1,16%
Lotyško 4 1,16%
Luxembursko 4 1,16%
Slovinsko 4 1,16%
Malta 3 0,87%
Kvalifikovaná väčšina sa dosahuje ak väčšina členských štátov schváli rozhodnutie a ak sa minimálne 255 hlasov odovzdá v prospech rozhodnutiačo zodpovedná 73,9 %, na blokáciu je teda potrebných 26,1% hlasov.

Druhý graf vyjadruje percentuálnu mieru váhy hlasu v Rade podľa Lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva ruší doterajší systém vážených hlasov a nahrádza ho systémom dvojitej väčšiny.

Vaha_podla_Lisabonskej_zmluvy.png

Tretí graf vyjadruje percentuálnu mieru zmeny váhy hlasu medzi súčasným systémom vážených hlasov a systémom dvojitej väčšiny.

Vaha_podla_Lisabonskej_zmluvy_2.png

Tabuľka 2: Systém hlasovania v Rade podľa Lisabonskej zmluvy po roku 2017, t.j. po uplynutí prechodných ustanovení, týkajúcich sa spôsobu hlasovania.


Veľkosť populácie k 1.1.2008 Pomer k celkovému počtu obyvateľov(497 198 740) Rozdiel v percentách v porovnaní so súčasným spôsobom váženého hlasovania
Nemecko 82 200 162 16,53% 8,13%
Francúzsko 63 779 059 12,83% 4,42%
Spojené kráľovstvo 61 270 283 12,32% 3,92%
Taliansko 59 578 359 11,98% 3,58%
Španielsko 45 257 696 9,10% 1,28%
Poľsko 37 996 168 7,64% -0,18%
Rumunsko 21 423 366 4,31% 0,25%
Holandsko 16 402 047 3,30% -0,47%
Grécko 11 216 708 2,26% -1,22%
Portugalsko 10 633 006 2,14% -1,34%
Belgicko 10 660 770 2,14% -1,33%
Česká republika 10 345 924 2,08% -1,40%
Maďarsko 10 046 273 2,02% -1,46%
Švédsko 9 181 706 1,85% -1,05%
Rakúsko 8 327 230 1,67% -1,22%
Bulharsko 7 605 064 1,53% -1,37%
Dánsko 5 479 712 1,10% -0,93%
Slovensko 5 398 759 1,09% -0,94%
Fínsko 5 29 6826 1,07% -0,96%
Írsko 4 414 797 0,89% -1,14%
Litva 3 365 442 0,68% -1,35%
Lotyšsko 2 269 101 0,46% -0,70%
Slovinsko 2 022 636 0,41% -0,75%
Estónsko 1 338 617 0,27% -0,89%
Cyprus 796 350 0,16% -1,00%
Luxembursko 482 186 0,10% -1,06%
Malta 410 494 0,08% -0,79%

Štvrtý graf vyjadruje zmenu váhy hlasov v Rade medzi starou a novou Európou v súčasnosti a podľa Lisabonskej zmluvy.

Vaha_medzi_novou.png

Piaty graf porovnáva hlasy piatich najväčších štátov EÚ so zvyšnými štátmi EÚ. Na tomto grafe vidíme významné presunutie váhy k piatim najväčším štátom únie. Tieto štáty si Lisabonskou zmluvou polepšili o 21,32% zo 41,45% na 62,77%.

Vaha_5_velkych.png

Milí blogeri, chcela by som vás touto cestou poprosiť o vecne pripomienky a vyjadrenia k týmto grafom a tabuľkám. Zároveň by bolo fajn, keby ste sa pokúsili odpovedať aj na niektoré z týchto otázok:

Čo si myslíte o zmene systému hlasovania v Rade?

Ako bude vyzerať spolupráca štátov po účinnosti Lisabonskej zmluvy?

Počuli ste už o tzv. spolurozhodovacom postupe?

Je Vám jasný rozdiel medzi Európskym parlamentom a Radou Európskej únie?

Akú úlohu by mali mať národné parlamenty vo vzťahu k európskej legislatíve?

Ste skôr za federatívny zväzok alebo skôr konfederatívnu spoluprácu členských štátov?

Za vašu ochotu prispieť vopred veľmi pekne ďakujem. Rada sa k vašim príspevkom v krátkej dobe vyjadrím.

Príjemný deň Vám želá Vaša europoslankyňa

Anna Záborská

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Ramsaymu premiéra vyšla, slovenskí hokejisti zdolali v príprave Česko

Víťazstvo je dobré, ale vieme, že musíme hrať lepšie, priznal nový kouč Slovákov.

KOMENTÁRE

Podomový šmejd s jadrom Únie

Žiadna „super EÚ“ s jedným pevným jadrom sa nechystá.

EKONOMIKA

Kedy dostanete 13. a 14. plat? Fico podporil Dankov návrh

Koalícia sa zrejme dohodne na úľavách.


Už ste čítali?