Váha hlasu Slovenska v Rade pred Lisabonskou zmluvou a po nej

Autor: Anna Záborská | 7.5.2008 o 15:04 | Karma článku: 8,33 | Prečítané:  2905x

Milí blogeri, dnes si Vás dovoľujem osloviť prostredníctvom grafov a tabuliek. Určite je Vám známe, že Slovensko ratifikovalo Lisabonskú zmluvu. Rozhodla som sa preto upozorniť na významnú zmenu, ktorou je nové prerozdelenie hlasov v Rade Európskej únie (skrátene Rada), v najdôležitejšom rozhodovacom orgáne EÚ

Úvodný graf vyjadruje percentuálnu mieru Váhy hlasu Slovenska v Rade. Váha hlasu bola určená politickým konsenzom na základe tzv. systému váženého hlasovania. Tento systém hlasovania vyjadruje politickú solidaritu väčších s menšími členmi EÚ. Systém váženého hlasovania v Rade bol inšpirovaný nemeckou hornou komorou Bundesrat. Menšie štáty sú dotované, aby nedošlo k ich obídeniu. Počet hlasov je vyjadrený v Zmluve z Nice.

Vaha_hlasu_v_sucasnosti.png

Tabuľka č. 1 – Hlasy v Rade a ich percentuálne vyjadrenie. (napr. minister z Nemecka má pri hlasovaní 29 hlasov a minister zo Slovenska 7 hlasov)


Počet hlasov v Rade Percentuálne vyjadrenie váhy hlasu
Nemecko 29 8,41%
Francúzsko 29 8,41%
Spojené kráľovstvo 29 8,41%
Taliansko 29 8,41%
Španielsko 27 7,83%
Poľsko 27 7,83%
Rumunsko 14 4,06%
Holandsko 13 3,77%
Belgicko 12 3,48%
Česká republika 12 3,48%
Grécko 12 3,48%
Maďarsko 12 3,48%
Portugalsko 12 3,48%
Rakúsko 10 2,90%
Bulharsko 10 2,90%
Švédsko 10 2,90%
Dánsko 7 2,03%
Írsko 7 2,03%
Litva 7 2,03%
Slovensko 7 2,03%
Fínsko 7 2,03%
Estónsko 4 1,16%
Cyprus 4 1,16%
Lotyško 4 1,16%
Luxembursko 4 1,16%
Slovinsko 4 1,16%
Malta 3 0,87%
Kvalifikovaná väčšina sa dosahuje ak väčšina členských štátov schváli rozhodnutie a ak sa minimálne 255 hlasov odovzdá v prospech rozhodnutiačo zodpovedná 73,9 %, na blokáciu je teda potrebných 26,1% hlasov.

Druhý graf vyjadruje percentuálnu mieru váhy hlasu v Rade podľa Lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva ruší doterajší systém vážených hlasov a nahrádza ho systémom dvojitej väčšiny.

Vaha_podla_Lisabonskej_zmluvy.png

Tretí graf vyjadruje percentuálnu mieru zmeny váhy hlasu medzi súčasným systémom vážených hlasov a systémom dvojitej väčšiny.

Vaha_podla_Lisabonskej_zmluvy_2.png

Tabuľka 2: Systém hlasovania v Rade podľa Lisabonskej zmluvy po roku 2017, t.j. po uplynutí prechodných ustanovení, týkajúcich sa spôsobu hlasovania.


Veľkosť populácie k 1.1.2008 Pomer k celkovému počtu obyvateľov(497 198 740) Rozdiel v percentách v porovnaní so súčasným spôsobom váženého hlasovania
Nemecko 82 200 162 16,53% 8,13%
Francúzsko 63 779 059 12,83% 4,42%
Spojené kráľovstvo 61 270 283 12,32% 3,92%
Taliansko 59 578 359 11,98% 3,58%
Španielsko 45 257 696 9,10% 1,28%
Poľsko 37 996 168 7,64% -0,18%
Rumunsko 21 423 366 4,31% 0,25%
Holandsko 16 402 047 3,30% -0,47%
Grécko 11 216 708 2,26% -1,22%
Portugalsko 10 633 006 2,14% -1,34%
Belgicko 10 660 770 2,14% -1,33%
Česká republika 10 345 924 2,08% -1,40%
Maďarsko 10 046 273 2,02% -1,46%
Švédsko 9 181 706 1,85% -1,05%
Rakúsko 8 327 230 1,67% -1,22%
Bulharsko 7 605 064 1,53% -1,37%
Dánsko 5 479 712 1,10% -0,93%
Slovensko 5 398 759 1,09% -0,94%
Fínsko 5 29 6826 1,07% -0,96%
Írsko 4 414 797 0,89% -1,14%
Litva 3 365 442 0,68% -1,35%
Lotyšsko 2 269 101 0,46% -0,70%
Slovinsko 2 022 636 0,41% -0,75%
Estónsko 1 338 617 0,27% -0,89%
Cyprus 796 350 0,16% -1,00%
Luxembursko 482 186 0,10% -1,06%
Malta 410 494 0,08% -0,79%

Štvrtý graf vyjadruje zmenu váhy hlasov v Rade medzi starou a novou Európou v súčasnosti a podľa Lisabonskej zmluvy.

Vaha_medzi_novou.png

Piaty graf porovnáva hlasy piatich najväčších štátov EÚ so zvyšnými štátmi EÚ. Na tomto grafe vidíme významné presunutie váhy k piatim najväčším štátom únie. Tieto štáty si Lisabonskou zmluvou polepšili o 21,32% zo 41,45% na 62,77%.

Vaha_5_velkych.png

Milí blogeri, chcela by som vás touto cestou poprosiť o vecne pripomienky a vyjadrenia k týmto grafom a tabuľkám. Zároveň by bolo fajn, keby ste sa pokúsili odpovedať aj na niektoré z týchto otázok:

Čo si myslíte o zmene systému hlasovania v Rade?

Ako bude vyzerať spolupráca štátov po účinnosti Lisabonskej zmluvy?

Počuli ste už o tzv. spolurozhodovacom postupe?

Je Vám jasný rozdiel medzi Európskym parlamentom a Radou Európskej únie?

Akú úlohu by mali mať národné parlamenty vo vzťahu k európskej legislatíve?

Ste skôr za federatívny zväzok alebo skôr konfederatívnu spoluprácu členských štátov?

Za vašu ochotu prispieť vopred veľmi pekne ďakujem. Rada sa k vašim príspevkom v krátkej dobe vyjadrím.

Príjemný deň Vám želá Vaša europoslankyňa

Anna Záborská

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok z utorka bol iný, hackerom nešlo o peniaze

Terčom bola Ukrajina, ale paradoxne aj ruský štátny ropný gigant.

SVET

Trojka Vatikánu prišla, aby ho očistila. Priniesla sexuálny škandál

Austrálsky kardinál Pell čelí ďalším obvineniam.

ŠPORT

Šatan bude generálnym manažérom reprezentácie

Vyberie aj nového reprezentačného trénera.


Už ste čítali?